Chlorácia vody je osvedčený spôsob dezinfekcie, používaný tak ako aj v pitných aj úžitkových vodách.
Najčastejším činidlom je plynný alebo kvapalný chlór.
V tomto blogovom príspevku sa dozviete viac o tom, ako funguje chlorácia vody, aké sú jej výhody a limity, a na čo si treba dávať pozor pri jej používaní.
Čo je chlorácia vody?
Chlorácia vody je proces, pri ktorom sa do vody pridáva chlór alebo jeho zlúčeniny za účelom jej čistenia a zničenia mikroorganizmov, ktoré by mohli spôsobiť infekcie alebo choroby. Chlór reaguje s vodou a tvorí kyselinu chlornú a kyselinu chlorovodíkovú, ktoré majú silné biocídne účinky. Podľa hodnoty pH vody sa kyselina chlorná čiastočne rozpadá na vodíkové a chlorňanové ióny, ktoré tiež pôsobia dezinfekčne.
Chlorácia vody sa používa už viac ako sto rokov a je považovaná za jeden z najdôležitejších pokrokov v oblasti verejného zdravia. Vďaka chlorácii sa podarilo znížiť rozšírenie mnohých vodou prenosných chorôb, ako sú cholera, týfus, salmonelóza, červienke a iných. Chlorácia sa používa nielen pre pitnú vodu, ale aj pre úžitkovú vodu, napríklad pre bazény, fontány, chladiace systémy a priemyselné procesy.
Aké sú výhody chlorácie vody?
Chlorácia vody má niekoľko výhod oproti iným metódam dezinfekcie, napríklad:
- je účinná proti väčšine baktérií, vírusov, plesní a rias, ktoré sa môžu nachádzať vo vode
- je relatívne lacná a dostupná
- je jednoduchá na použitie a dávkovanie
- zabezpečuje reziduálny účinok, teda dlhodobú ochranu vo vodovodnej sieti
- zlepšuje chuť a zápach vody tým, že oxiduje organické látky
Aké sú limity chlorácie vody?
Chlorácia vody nie je dokonalá metóda dezinfekcie a má aj svoje nevýhody a riziká, napríklad:
* nie je účinná proti niektorým parazitom, ako sú giardia a cryptosporidium, ktoré sú odolné voči chlóru
* môže reagovať s organickými látkami vo vode a tvoriť vedľajšie produkty dezinfekcie (DBP), ktoré môžu byť potenciálne škodlivé pre zdravie ľudí a životné prostredie. Medzi DBP patria napríklad trihalometány (THM) a halogenoctové kyseliny (HAA).